Koncentratívna pohybová terapia

„LIEČBA VNÍMANÍM A POHYBOM.“

Táto metóda poskytuje priestor, v ktorom je možné získať telesnú skúsenosť a overiť si spôsoby chovania sa. Podobne ako iné telesné metódy je možné uplatniť ju v rámci liečby psychosomatických chorôb, „orgánových neuróz“, pri bolestiach hlavy, migrénach, kĺbových i zažívacích problémoch, poruchách srdečného rytmu, až po funkčné gynekologické problémy. Stolze píše o aplikácií metódy pri poruchách životného rytmu, syndróme vyhorenia, stavoch vyčerpania, pri neschopnosti uvoľniť sa, výkonovom zlyhávaní. Témou KPT je liečba vnímaním a pohybom. (Christine Gräff, 1988)

KPT je psychoterapeutická metóda (psychoterapia je ovplyvňovanie duševných porúch a problémov psychologickými prostriedkami), ktorá pracuje s rozširovaním a zužovaním vedomia prostredníctvom zamerania pozornosti (koncentratívna) na pohyb a to pohyb v rovinách:

  • fyzickej (napr. chôdza v priestore, posed, postoj, vnímanie pohybujúcich sa častí tela...)
  • emocionálnej (ide o vnímanie nálady, zmien v prežívaní, “cítení sa”...)
  • kognitívnej (ide o myšlienky, názory, spomienky, nápady, asociácie, ktoré sa vynárajú v našej mysli...)

K “pohybu” na týchto rovinách sa využíva priestor miestnosti a predmety ako deky, palice, lopty, povrazy i iné predmety. Klient realizuje ponuku, ktorou sa terapeut snaží “osloviť” jeho problémy, poruchy, ale i zdravé časti osobnosti. Terapeut tak odkrýva zdroj tažkostí (alebo i potenciály rozvoja) a ponúka klientovi uzdravujúcu skúsenosť, nové zážitky rozvíjajúce jeho ďalšie možnosti. Metóda vychádza zo skúsenosti istej “pamäti tela” – v našom tele, mozgu sú uložené prežité situácie v podobe emocionálne nabitých spomienok, ktoré môžu problematizovať naše duševné zdravie, ak sú negatívne alebo ho naopak podporovať, ak sú pozitívne, podporujúce náš zdravý vývoj.

KPT môže pomôcť riešiť, liečiť alebo pozitívne ovplyvňovať ťažkosti:

  • partnerské, vzťahové a rodinné problémy, ktoré vyplývajú napr. “z toho, čo nie je v rodine vypovedané” a pod.,
  • tzv. psychosomatické poruchy (t.j. telesné poruchy spôsobované psychickými príčinami) – problémy so srdcom ako búšenie, zvieranie pri srdci (tzv. srdcová neuróza), tráviace ťažkosti, problémy s pleťou (červenanie, ...), chrbticou, hybnosťou a iné,
  • neurotické poruchy,
  • problémy prispôsobenia sa vyplývajúce zo zvláštností povahy klienta,
  • depresie, úzkosti a strachy,
  • závislosti na alkohole, drogách (liečba je možná len v čase abstinencie),
  • poruchy príjmu potravy (anorexia, bulímia, obezita),
  • psychotické poruchy (po akútnej fáze ochorenia),
  • sebapoznávanie a sebaskúsenosť zameraná na rozvoj svojho osobnostného potenciálu, prevenciu a zvládanie stresu.

S KPT sa môže pracovať v individuálnej psychoterapii (terapeut a jeden klient) alebo skupinovo. Metóda patrí do skupiny hlbinne orientovaných psychoterapeutických metód (akceptuje koncept nevedomia, prenosu a protiprenosu, obrany a odporu), využíva však aj prvky humanistických, behaviorálnej a systemickej psychoterapie. Je nábožensky, svetonázorovo a politicky neutrálna, kladie dôraz na slobodnú voľbu a osobnú zodpovednosť, podporuje autonómiu klienta/pacienta. Praktizujú ju v metóde vyškolení a školiaci sa lekári – psychiatri, klinickí a poradenskí psychológovia, liečební pedagógovia, sociálni pracovníci a iní SSKPT akceptovaní odborníci v oblasti duševného zdravia. Metóda je rozšírená najmä v nemecky hovoriacich krajinách. Európska spoločnosť pre KPT(ESCMT) je súčasťou Európskej asociácie pre psychoterapiu (EAP). Metóda sa roku 1996 dostala i k nám, od roku 2000 existuje Slovenská spoločnosť pre koncentratívnu pohybovú terapiu, zaregistrovaná ako občianske združenie na MV SR 14.7.2000.

Členstvo v Slovenskej spoločnosti pre koncentratívnu pohybovú terapiu: http://www.koncpohterapia.szm.sk/clenovia.htm

združenie na MV SR 14.7.2000.

„Pramatkou“ tejto psychoterapeutickej metódy bola Elsa Gindler, gymnastka, ktorá v 20. rokoch 20. storočia rozvíjala osobitý druh gymnastiky a práce s telom, ktorý bol založený na vnímaní a rozvíjaní telesných pocitov a pohybových impulzov, vlastnej individuality, úsilia o autonómiu, vývinu osobnosti a tendencie k seba uzdraveniu. V tom čase to bola silná provokácia voči uniformnému trénovaniu tela (porovnaj spoločenskú klímu vo vtedajšom Nemecku). Elsa pracovala s metódou v malých skupinkách so ženami v Berlíne dokonca i počas vojny a nacizmu (niektorým jej žiačkam metóda pomohla prežiť aj koncentračný tábor). S praktizovaním metódy sa zistilo (Heller), že v cvičiacom vzrastal cit osobnej identity a zmyslu pre realitu „tu a teraz“.

Mnohé žiačky E. Gindler pred vojnou emigrovali (napr. Miriam Goldberg) a po vojne prispeli k definícii metódy spolu so psychoterapeutom Helmutom Stolze (Mníchov), ktorý pracoval s pohybom pri liečbe neuróz a psychóz a stal sa prvým teoretikom metódy. H. Stolze, M. Goldberg (Izrael) a Christine Gräff založili skupinu, ktorá skúšala metódu v praxi. Metóda sa rozvíjala v hlavne v nemeckých krajinách (pod „krycím názvom“ i v bývalej NDR), rozšírila sa i v Rakúsku v 80.rokoch (tu je hradená i zdravotnými poisťovňami), Švajčiarsku, Taliansku. Jednotlivé krajiny majú svoje národné organizácie. Koncentratívna pohybová terapia ako metóda založená na hlbinnej psychológii, čerpá z moderných poznatkov vývinovej psychológie, moderných neuro vied a integruje do seba i princípy behaviorálnej, systemickej a rodinnej psychoterapie.