Články

Keď máte chuť pomstiť sa

Keď máte chuť pomstiť sa

oŽene.sk
Katarína Mikuškovičová

Vraví sa, že pomsta je sladká. Je tomu však naozaj tak? Ak nám niekto ublíži, a my mu to nejakým spôsobom vrátime, dostaví sa blažený pocit zadosťučinenia?

Alena (40) našla svojmu manželovi maily s istou mladou ženou. Ihneď je došlo, že od kamarátstva majú veľmi ďaleko. "Keď prišiel z práce, okamžite prišla na rad otázka nevery. Nezapieral, ale povedal, že to okamžite ukončí. Som mierna, tolerantná žena a manžela mám veľmi rada, ale po tom čo mi spravil mám chuť mu to oplatiť. Tie myšlienky mi prídu na um práve vtedy, keď to nečakám. Nechcem neveru oplácať neverou, viem, že by to našu situáciu vôbec neriešilo. Niekedy sa však neviem ovládať a robím mu naschvál." Čo s tým?

Ako vidí pomstu vzťahová terapeutka Petra Biháry?

Fantazírovanie o tom, že si vyrovnáme účty s niekým, kto nám ublížil, pochytí čas od času každého z nás. Myšlienky na odplatu sa vynoria vtedy, keď ich čakáme najmenej a môžu sa týkať i tých, ktorých najviac milujeme. Vari neexistuje opustená, zranená žena, ktorá by sa neupokojovala myšlienkou na to, že sa mu to raz vráti. Po nociach píšeme jednoduché alebo komplikované scenáre pre samotný život, aby nás pomstil. Nutkanie vyrovnávať sa s poranením takýmto spôsobom je vlastná každému a vynára sa z temných zákutí duše.

Túžba po pomste je iracionálna, nekontrolovateľná a veľmi osobná. Môže nás však priviesť k podstate nášho zranenia a odhaliť naše skryté obavy. Keď akože zabudnem manželovi oprať košeľu, ktorú práve potrebuje – to je pasívne agresívna podoba. Aktívne agresívna forma sa prejaví v tom, že mu schválne, úmyselne osolím jedlo morskou soľou, aj keď ju on neznáša a zásadne solí klasickou. Recepty na pomstu sú naozaj rôznorodé od otvorenej agresie, prejavenej bez zábran (skôr typická pre mužov), cez pomstu sebazaprením (typické ženské správanie), ktorá sa prejavuje skryto a nepriamo, až po nezáujem (najmenej dramatický druh pomsty). Pomstou chceme ochrániť to najdrahšie čo máme, sebaúctu, našu morálku, presvedčenia, lásku, rodinu či vlastnú pýchu. Je to uplatnenie našej osobnej formy spravodlivosti.

Psychológovia vnímajú pomstu ako nedostatok vlastnej sebahodnoty. To, či pomstu odmietame alebo oslavujeme, hovorí veľa o tom, ako vnímame zákony a spoločenské pravidlá. Je to kompenzačný mechanizmus pre tých, ktorí chcú spravodlivosti pomáhať. I dobre plánovaná pomsta sa však môže minúť účinku. Nič nie je horšie, ako keď očakávame sladký pocit uspokojenia po čine a nič neprichádza. Stojí nám odplata za to, že môžeme klesnúť vo vlastných i cudzích očiach? Nedá sa zabudnúť? Splietanie scenárov pomsty nám môže skomplikovať život a brániť zanechať zraňujúcu epizódu za sebou. Neustále myšlienky na pomstu sú škodlivé, ničia nás a môžu vyprovokovať nešťastie. Uvedomenie si svojej túžby po pomste môže niekomu zabrániť, aby ju vykonal.

Jedna múdra stará žena mi raz povedala: "Ak to prežiješ a budeš šťastná i bez neho, navzdory tomu, ako veľmi ti ublížil, je najlepší spôsob ako sa mu pomstíš.“ K pomstychtivosti patrí odpustenie. Mnoho dôvtipných ľudí uplatňuje mimoriadnu láskavosť ako svoj spôsob pomsty. Riadia sa myšlienkou: "Odpustite mu, budete sa cítiť lepšie a on sa z toho zblázni."

Niektorí odborníci odporúčajú vykonať malé, vtipné akty pomsty, a tak sa dostať do rovnováhy. Túžba po pomste je ľudská, jej výkon však už oddávna (píše sa o tom v mýtoch a dokonca i v Biblii) patrí do "rúk Božích". Tak si nešpiňte ruky a dôverujte vo vyššiu spravodlivosť.